Dňa 16. 8. 2021 sa v Turistickom centre pod Orlojom v Starej Bystrici uskutočnila finisáž fotografickej výstavy Radoslava Grešáka z Čadce „Anglicko“, ktorú pripravilo Kysucké kultúrne stredisko v Čadci, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s Obcou Stará Bystrica. Výstavu fotografií z Anglicka si mohli návštevníci pozrieť v Starej Bystrici od 22. júla 2021 do 16. augusta 2021 a od 20. augusta do 26. septembra 2021 si ju budú môcť pozrieť vo foyer Kysuckej knižnice v Čadci.
Radoslav Grešák sa narodil v roku 1980 v Čadci, kde vyštudoval miestne Gymnázium. Aj napriek tomu, že jeho otec aktívne fotografoval, svoj vzťah k fotografii objavil až v dospelosti, kedy prišiel do kontaktu s digitálnou fotografiou pri svojej práci s reklamou, dizajnom, tlačou. V Anglicku žije od roku 2010, pracuje v telekomunikačných sieťach ako dizajnér. Svojim fotoaparátom zachytáva portréty osôb, rodín, krajinu, spoločenské udalosti, zvieratá. Fotografovanie je pre neho hobby, ktorému venuje veľkú časť svojho voľného času.
Do prvého kontaktu s fotografiou ste sa dostali už v detstve, vďaka Vášmu otcovi. Avšak naplno ste jej „prepadli“ až oveľa neskôr. Kde nastal ten zlom a čo ho spôsobilo?
Všetko sa zmenilo príchodom digitálnych fotoaparátov. Vždy ma fascinovali technológie a tak to je dodnes. A asi to potvrdzuje aj moja práca v Anglicku.
Ako to vyzerá v praxi…..vždy máte po ruke fotoaparát, alebo vyslovene idete niečo fotiť s presnou predstavou a myšlienkou?
Väčšinou ho mám so sebou, hlavne keď cestujem na miesta, kde som ešte nebol. Ale netreba to preháňať, potom človek zistí, že si neužije prírodu alebo dovolenku. Čo sa týka predstavy, v prírode je to pre mňa väčšinou náhodné. Ale niekedy idem so zámienkou odfotiť napríklad peknú panorámu a západ slnka. Či už je to Londýn alebo prírodné scény.
Každodenný život nám poskytuje veľa možností vidieť a vnímať okolo seba množstvo zaujímavých vecí. Niekedy sa pri nich zastavíme, inokedy prejdeme bez povšimnutia. Čo Vás ako prvé upúta na objekte, ktorý sa rozhodnete zachytiť fotoaparátom?
Ako sa hovorí medzi fotografmi, dobré svetlo je základ. Ale samozrejme lokalita, objekt a kompozícia sú tak isto dôležité.
Fotograf sa na veci pozerá z rôzneho uhla. Hľadá niečo zaujímavé, nevšedné, pekné. Vidí svet inak, ako my ostatní. Hovorí sa, že má v oku objektív a v mozgu snímač. Je to tak?
To je určite pravda, ale moje fotky to myslím nepotvrdzujú. Ja sa nesnažím hľadať iný uhol pohľadu. Teda povedzme, že väčšinou nie. Hľadám pekné scény, dobré svetlo a kompozíciu. A keď to nenájdem, tak to niekedy dorobím v postprocese. To je výhoda digitálnej fotografie.
Fotografovanie zrejme nie je len cvaknúť spúšť, ako si to mnohí myslia. Ako ste sa v ňom Vy zdokonaľovali?
Ako každá práca a zručnosť, aj fotografia si vyžaduje veľa času, skúšania a teórie.
Ja fotím od svojich myslím 22 rokov. S malými prestávkami. Takže to bude už pekných 19 rokov a stále sa je kde posúvať.
Z Vašich fotografií cítiť postprodukciu, čo dodáva Vašim záberom akoby Váš vlastný rukopis. Koľko Vám približne zaberie úprava jednej fotografie?
Úpravy sú veľmi špecifické. Kým jedna fotka zaberie 5minút, iná trvá aj hodinu a často aj viac.
Máte vo svojom portfóliu obľúbenú fotografiu?
Mám ich určite viac. Fotky z prechádziek po Londýne tam určite patria.
Na ktorú z fotografií ste najviac hrdý?
Možno to bude znieť zvláštne, ale necítim sa byť hrdý. To bude spôsobené tým, že mám stále pocit, že sa mám kde zlepšovať.
Čo je pri fotografovaní pre Vás najťažšie?
Najťažší je určite fotoaparát. Hlavne keď ho nosíte na krku celý deň.
Slovo na záver a odkaz tým, ktorí inklinujú k fotografovaniu?
Fotografia je krásny koníček, ale vyžaduje trpezlivosť, vzdelávanie sa a vytváranie príležitostí. Nenahraditeľný je pocit z krásnych fotografií. Napriek tomu, že fototechnika nie je lacná, začať sa dá aj s malým rozpočtom a postupne sa dovybaviť. Základ je fotiť, fotiť a fotiť…
KKS v Čadci
