Sviatok
všetkých svätých sa do 9. storočia slávil 13. mája. Dnes je tento jesenný
sviatok symbolom pamiatky na zosnulých, ale aj prvou lastovičkou blížiacich sa
Vianoc. Traduje sa, že v predvečer 2. novembra vychádzajú duše pozostalých
na jednu noc z očistca.
Tradícia Sviatku všetkých svätých siaha do 4. storočia
nášho letopočtu. Pôvodne bol zasvätený len tým svätým, ktorí sa
v cirkevnom kalendári neoslavovali jednotlivo. Do 9. storočia sa slávil
13. mája alebo prvú nedeľu po Turíciach. Ešte aj v dnešnom gréckokatolíckom kalendári sa táto nedeľa označuje ako Nedeľa svätých. Až pápež Gregor IV.
preložil sviatok na 1. novembra. Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky, sa zaužívala až o sto rokov neskôr, teda v 10. storočí.
Aj naši predkovia počas týchto dňoch navštevovali cintoríny
húfnejšie ako po iné dni. Na hroboch taktiež zvykli zapáliť sviečku, ktorá im symbolizovala večné svetlo. To malo chrániť nielen mŕtveho, ale aj pozostalých pred všetkými zlými vplyvmi. Výnimkou boli evanjelici, ktorí sviečky
na hroboch nezapaľovali a v mnohých krajinách to tak majú zaužívané dodnes.
Počas Dušičiek bolo pekným zvykom obdarovať chudobných
a žobrákov. Na Orave cez noc z 1. na 2. novembra
nechávali na stole časť večere pre zosnulých. Ak by vraj tak neurobili, celý
rok by plakali od hladu. Inde zas plnili lampy namiesto olejom maslom, pretože
verili, že počas tejto noci vychádzajú z očistca duše pozostalých. Maslo
im malo poslúžiť na ošetrenie rán, ktoré im spôsobili plamene v očistci.
Aj keď sú dnes tieto jesenné sviatky spojené najmä
s návštevami cintorínov a zdobením hrobov, ich hlavné posolstvo medzi
veriacimi stále pretrváva… A to, že smrťou sa nič nekončí.
–vr-, snímka archív
