“Modlite sa za nás, plačeme, lebo nemôžeme nič robiť.”
V rámci Týždňa pomoci prenasledovaným kresťanom navštívil Žilinu katolícky
arcibiskup zo Sýrie Antoine Chahda. Čo prežívajú tamojší veriaci a ako im môže Slovensko pomôcť? S arcibiskupom sa zhováral Filip Lehotský.
Čo by Európania mali vedieť o súčasnej situácii v Sýrii a špeciálne o tamojších kresťanoch?
Situácia sa zlepšila. Hlavný nápor v sýrskom konflikte poľavil, avšak neskončil. Vojna začala
v roku 2011v meste Daraa, následne sa presunula do sýrskeho mesta Homs, kde trvala jeden rok. Odtiaľ prešla do mesta Aleppo, kde trvala päť rokov. Aleppo bol prednedávnom oslobodené a ľudia sa upokojujú. Kresťania v našej krajine nežijú tak dobre ako pred vojnou, ale je tu nádej, že sa to znovu zlepší. Mnohí z nás prišli o rodiny. Všetky výbuchy a bomby tu zasiahli strach do sŕdc ľudí, ľudia preto cítili povinnosť opustiť mesto. V Aleppo bolo pred vojnou viac ako 300-tisíc kresťanov, teraz tu ostalo asi 40-tisíc. Tí, čo sa rozhodli ostať žijú so svojou vierou, rozhodli sa ostať aj napriek ťažkým životným podmienkam. Keďže cirkev „kŕmi“ ich duše, rozhodla sa tam ostať s nimi.
Fotografie z médií vykresľujú Sýriu ako krajinu v ruinách. Niektoré sýrske mestá
vyzerajú tak hrozivo ako Berlín po 2. svetovej vojne. Skončí sa niekedy vojna v Sýrii?
Nie všetko, čo vidíte v televízii je pravda. Sýria nie je až tak zničená. Veľa utrpela útokmi
a raketami, veľa častí je zničených, ale nie celá krajina. Z Aleppa vám môžem ukázať fotky, tiež si ich môžete prezrieť na internete. Centrum stále stojí, okolie mesta Aleppo a mesta Homs je však zničené. Samotné mesto je ale v poriadku, ľudia žijú a aj vďaka Bohu, nemáme väčšie problémy. Netreba vždy veriť médiám. Ak chcete vedieť ako to naozaj je, ja vás pozývam do Sýrie, poďte sa na to pozrieť vlastnými očami.
Viete nám povedať konkrétne príklady prenasledovania kresťanov vo vašom meste?
Prenasledovania bolo veľa. Dodnes je aktuálne najmä prenasledovanie zo strany fanatických
moslimov. Kvôli radikálnym moslimom muselo aj veľa ľudí z mesta odísť. Majú na výber buď konvertovať na Islam alebo zomrieť. Napriek tomu však mnohí kresťania nestratili vieru
a ostali. Radikáli neskôr zabili dvoch kňazov, jedného jezuitu a jedného katolíka neďaleko Aleppa, pretože nechceli konvertovať na Islam. Ďalší dvaja kňazi, pravoslávni arcibiskupi, boli zase z nášho mesta unesení. Prenasledovanie prebieha rôznymi spôsobmi.
Nie je problém Sýrie práve náboženstvo? Nebolo by povedzme lepšie, ak by bola Sýria
sekulárna?
Kresťania a moslimovia sa v Sýrii miešajú už tisícky rokov. Začalo to už pred viac ako 1000
rokmi a do miest to prinieslo úžasnú krásu. Ak by naša krajina bola ateistická, nič by to neprinieslo. Tieto náboženstvá priniesli jednotu medzi kresťanskými a moslimskými občanmi, to ateizmus neprinesie. Ten v Sýrii neexistuje. Je dôležité povedať jednu vec: obe náboženstvá, aj moslimovia aj kresťania majú vieru v Boha. Ateista nemá vieru v nikoho a v spoločnosti je odmietaný. V Sýrii je ateistami opovrhujú, nie sú akceptovaní.
„Sýria skrachovala. Mnohé kresťanské rodiny už nemajú nič a sú
chudobné.”
Dostali sa k nám informácie, že zastávate skôr stranu prezidenta Assada. Nemal by
biskup byť skôr neutrálny?
Ľudia vždy obviňujú kresťanov, že sa zastavajú prezidenta Assada. Kto chráni nás, ako
menšinu? To, čo nás chráni sú vojaci, zbrane, armáda. Bez sýrskej armády by sme boli zničení. My nie sme za nikoho, ani proti nikomu. Chceme mier a pokoj v našej krajine. Assad, ako prezident má rád svoju krajinu, kresťanov a aj iné menšiny. My však nie sme za neho, sme v prvom rade za pokoj v našej krajine.
Čím je Sýria podľa Vás tak dôležitá, že je predmetom vojenského konfliktu?
Sýria má ropu a plyn. Veľké krajiny a veľmoci chcú kradnúť naše bohatstvo. Prišli obsadiť
naše ropné vrty meste Deir Zor na severe, tam už Amerika zasiahla. Rusko zase siahlo na plyn. Ide čisto o ekonomické záujmy. My sme v strede konfliktu a plačeme, lebo nemôžeme nič robiť, sme len malou a slabou krajinou oproti týmto veľmociam.
Akú pomoc by ste uvítali od Slovákov?
Môžete pomôcť najmä modlitbou. Modlíte sa za nás. Chceme tiež, aby si európsky svet uvedomil, že existenciu človeka treba rešpektovať. Človek má právo žiť. Nemáme právo hovoriť, že ten alebo tamten nemá právo žiť. Kto sme, aby sme súdili? Boh je ten, ktorý súdi. Aby sme zachránili ľud, ktorý je ekonomicky, duchovne a morálne v ruinách, musíme mu podať pomocnú ruku. Sýria skrachovala. Mnohé kresťanské rodiny už nemajú nič a sú chudobné. Ak máte dobré úmysly, podajte im pomocnú ruku. Pomôžte im obnovovať ich domovy, posielajte im potraviny, lieky…toto všetko môžete robiť tak, ako to robí cirkev.
Na Slovensku máme problém s prijímaním migrantov. Ako môžeme zmeniť vnútorné
nastavenie voči týmto ľuďom tak, aby sme ich vedeli vnímať ako svojich blížnych a tak sa k nim aj správať, viete nám niečo poradiť?
Treba, aby ste si chránili krajinu, nedovoľte aby sem prišli cudzie mocnosti, najmä radikálne.
Islamské fanatické sily by mali silu zničiť aj Slovensko. Dajte si pozor na ich radikálnu inváziu. Nie všetkým utečencom je možné pomôcť, no ako ľudia si musíme pomáhať. Pomôžte tým, ktorí to naozaj potrebujú a zaslúžia si takúto pomoc, nie takým, čo prídu a dávajú si podmienky hovoriac, že majú svoje práva a po piatich až desiatich rokoch budú nútiť Slovensko prijať Islam. Je dôležité si práve toto uvedomiť.
Kríza v Sýrii trvá už ôsmy rok. Hlavnú ťarchu konfliktu aj naďalej znášaj civilisti, ktorých
život je neraz poznačený utrpením, chudobou a beznádejou. Ľudí v tejto vojnou ťažko skúšanej krajine môžete podporiť aj cez odkaz www.pomocpresyriu.sk
Autor: Filip Lehotský
Foto: autor
Preklad: José Calvo Aguilar