V menej celej redakcie spravodajského portálu V regióne Vám želáme tie najčarovnejšie Vianoce… Nech sú aspoň z časti také, aké mali kedysi naši predkovia.
Vedeli ste, že vianočný stromček je pomerne mladým “výdobytkom” Vianoc? K nám sa tento zvyk dostal z nemecky hovoriacich krajín koncom 18. storočia. Dovtedy si ľudia svoje príbytky zdobili zelenými vetvičkami alebo prútikmi… Stromček v minulosti vešali na drevenú hradu (okresaný drevený kmeň v povalovej konštrukcii domu) a zdobili ho orieškami, ovocím, slamenými reťazami alebo “salónkami”. V majetnejších rodinách balili do farebných papierikov kocky cukru, v chudobnejších kúsok dreva alebo kŕmnu repu.
Krásne zabalené darčeky, ako si dávame dnes pod stromček, v minulosti neboli. V chudobných rodinách dostali deti ak tak čerstvé alebo sušené ovocie. Až do večere sa v domácnostiach na Štedrý deň držal prísny pôst. Gazdiná na vianočný stôl prestrela biely obrus a do každého rohu stola položila mince, aby sa v rodine počas celého ďalšieho roka držali peniaze. Aby rodina vždy stála pri sebe, zvykli stoly noha zviazať železnou reťazou. Skôr, ako sa pristúpilo k večeri, urobil gazda alebo “pani doma” každému členovi rodiny na čelo krížik z medu, aby ho mali ľudia radi. Potom medzi všetkých pri stole rozdelili jablko a oblátky s medom.
Hlavný chod pozostával z kapustnice s hríbami, zemiakmi a v niektorých domácnostiach aj so sušenými slivkami. Ako druhé jedlo sa podávali ryby, ktoré sa jedli so zemiakmi alebo chlebom. Na stole nemohli chýbať šúlance s makom či Ježiškova krupičná kaša. V chudobnejších rodinách jedli na Štedrý deň kašu či koláče. Pripíjali si vareným vínom, domácimi likérmi alebo páleným. Od stola počas večere nemohol nikto odísť. Naši predkovia totiž verili tomu, že kto by tak urobil, čoskoro by zomrel…
Ak niečo po večeri z jedla zostalo, nechalo sa to na stole a na druhý deň sa dalo domácim zvieratám. Na Božie narodenie išli naši predkovia do kostola, pričom pre tento deň platil prísny zákaz návštev. Na Štefana sa už začalo s vinšovaním, ale chodilo sa len proti prúdu rieky, aby sa neodplavilo šťastie rodine. Večer sa zvykli konať na dedinách “štefánske” zábavy.
Prvý deň roka sa ľudia riadili pravidlom: “Ako na Nový rok, tak po celý rok”. To znamenalo, že doma museli mať všetko vyčistené, upratané a veľmi dbali aj na osobnú hygienu. Vianoce sa rovnako ako dnes končili na Troch kráľov.
Šťastné, veselé a čarovné Vianoce!
-vr-, snímka archív
